A tak sme z dialnice odbocili do hlavneho mesta Slovinska. A neolutovali sme, privitalo nas krasne mestecko na rieke Ljubljavici. A privitalo nas oslavou. Neviem sice akou, ale to je vedlajsie.
Popri rieke stali stovky slnecnikov, ktore chranili stovky stolikov predovsetkym so starozitnostami pred slnkom. Nikdy som nebola vyznavackou blsich trhov, ale tento bol najkrajsi, aky som v zivote videla. Aj som si tam chcela kupit nieco, napr. staru zehlicku ci mlyncek na kavu na pamiatku, ale mali prehnane ceny a ja som prave nemala naladu na "povinne" zjednavanie.
Na jednom z namesti hrala muzika a dve druzstva zdatnych mladencov behali v tej horucave- dodnes sa im cudujem- za oranzovou loptou. Hrali basketbal. Asi sa chceli blysnut v miestnej televizii, kedze hru snimali i televizne kamery.
Restauracie a kaviarne praskali vo svikoch, detom rozdavali organizatori farebne balony - ten nas ufujazdil neskor otvorenym oknom nasho auta niekde pri Tauern-tuneli, ked sme dostali zelenu na prejazd - a slimaci pohyb Toyoty sa zrazu zmenil na cvalanie tatosa. Asi chcel zostat v miestnych Alpach. (A urcite si zelal: Ak raz narastiem, chcem byt vyhliadkovym balonom).
Ale naspat do Ljubljany: rozhodli sme sa naobedovat v jednej restauracii. Hned k nam pribehol majitel a perfektnou anglictinou odrecitoval cely jedalnicek s niekolkymi extra pripomienkami k jednotlivym jedlam. A kedze bol nas potomok uz dost hladny, doniesol mu z vlastnej iniciativy riadny kus nejakeho talianskeho posucha potreteho zmesou "pesto rosso".
Az neskor sme vydedukovali, ze majitel restauracie bol Talian. Urcite prezil kus zivota v Amerike alebo v Australii ci na Novom Zelande- tam je totizto zvykom takto spamati odrecitovat cely jedalnicek.
stred mesta je krasne romanticky
na kopec k hradu sme pre nedostatok casu uz nesli
kusok z blsaku
Komentáre
emotiveness
rasssto
Zemka...
Lasky